• Asignatura: Castellano
  • Autor: DalilaLizarela98
  • hace 3 años

Ã-Embohovai porandu jehaipyrehegua
-Mba'e mba'asyrepa oñe'e jehaipy

-Mba'épa reikuama voi chugui ha reikuaa pyahu

me ayudan si ​

Respuestas

Respuesta dada por: alderetemendez63
17

#mba'e reikuaa voi kuri chugui ha mba'e pa reikuaa pyahu

*Aikuaa voi kuri chugui ome'eha akanundu rete rasy ha akarasy . aikuaa pyahu chugui ha'e ñati'u kuñaha ombohasava mba'asy ha mboy arapa oikove ko mba'e .

mba'e.

#mba'e mba'asyrepa oñe'e jehaipy .

*jehaipy oñe'e mba'asy dengue rehegua .

Explicación:

esperó que te sirva


bonita1515: Gracias
Respuesta dada por: Patopie
87

Respuesta:

1. Ñepyrũ

1.1. Ejesareko rire ta’angáre, remombe’u mba’emba’épa rehecha pype ha embojoapy

mba´épa reikuaave hesegua.

Les pide que miren bien las imagenes para luego trabajar ( asi que no se hace nada )

2. Tembiaporã

2.1. Emoñe’ẽ, mbo’ehára ñepytyvõme, jehaipy “Dengue” rehegua.

dice : lee con ayuda de la maestra el texto qeu habla sobre el dengue

2.2. Eikũmby porãve hag̃ua jehaipy, emyanyhẽ tembiaporã hesegua:

A. Emyesakã ñe’ẽ ojepuruháicha moñe’ẽrãme, embojoajúvo he’isévandi.(pueden aparear o unir con flechas )

a. Oñembohasáva:          (j).   Cóncavo, hueco.

ã. Hasýva                 (ĝ).  Hospital.

ch. Hesãiva               (ẽ).   Tiempo de vida.

e. Hakuvy, hakuetehápe    (a). Se transmite, es transmitido.

ẽ. Oikovekuaa             (ch).  Sano, no contagiado.

g. Akãnundu               (e).  Lugares cálidos o tropicales.

ĝ. Tasyo                  (h).  Apartar, descartar.

h. Ñamboykeva’erã         (ã). Contagiado, enfermo.

j. Ipyko’ẽva              (g).  Fiebre.

Ã. Embohovái porandu jehaipy rehegua.( contesta las preguntas deacuerdo al texto)

- Mba’e mba’asýrepa oñe’ẽ jehaipy.

R: Oñe'ẽ ame'ẽ akue pe dengue

- Mba’épa reikuaáma voi Kuri chugui ha mba’épa reikuaa pyahu.

R:Aikuaa akue haimete opakatu , mbovyve mba'e oĩ mba'e puru jyva puku

- Mba’eichaguápa pe moñe’ẽrã. Ha’épa oporombopukáva térã oporomomarandúva.

Ma’érepa ere.

R:kuaia hai mbo'e.Rehe mba'e ñande amombe'u

CH. Emombyky marandu ha emyenyhẽ pa’ũ he´iháicha jehaipýpe:

Mba’éichapa ohasa mba’asy:

R: Ndive pe ñati'u Aedes agypti

Mba’épa oñandu tapicha idéngueva:

R:

A)Akãnundu

ã)Tasy to'o mbarete

ch)Ague'ẽ

e)Akarasy

Mba’e ojapova’erã tapicha idéngueva:

R:

A)Apytu'u tupa

ã)ñemaña akãnundu yvate

ch)Movãpeypi

e)Movã pe mosarambi pe oga

Mba’e jajapokuaa ani hag̃ua ñanderasy Dengue-gui:

R:

A)Jajaha'iva'erã mba'yru guerekova guivey

ã)ñamopitĩva'erã korapy

ch)Opa ara kamoĩ va'erã y pyahu

e)Reterasy ramo rehava'erã pohanohara rendape

3. Mohu’ã  

( en este numero tres no se escribe nada solo te deja como actividades para hacer)

3.1. Emboapu’ávo tembiapo, nemandua’jey mba’e oñehesa’ỹijova’ekuére ha

rehechakuaa ndepópe oĩha mba’asy vaiete, hérava “Dengue”, jehapejoko.

(Al terminar esta leccion recuerda lo que se analizo y comprende que esta en

tus manos evitar esta enfermedad llamada dengue)

3.2. Nde rogayguándi rehendúta ñe’ẽpoty ejuhútava iguypeve reike hag̃ua Youtube -pe

ha reñeñamindu’u rire hese, emotendondekuaa óga ñemopotĩ, péva ikatúva ojejapo

jo’ajo’a ára ha ára, ani ñati’ũ oñemoña.

(Con tu familia escucha la poesia que se encuentra mas abajo en un link

de youtube y comprende lo que quiere decir) PD: el link esta abajo del pdf

3.2. Tembiapo oĩmbávo, remoĝuahẽva’erã mbo’ehárape omboguapy hag̃ua

jehechakuaarã rehupytýva.

(cuando termines el trabajo haz llegar a tu maestra para tu calificacion o para que te evalue)

ME harias un gran favor si te suscribieras ami canal me yamo Patopie en yutu plsss

LA Tarea completa

:)


DalilaLizarela98: auxilio patopie
DalilaLizarela98: patooooo
Patopie: hola xd
Patopie: si es la tarea de ayer tampoco yo hice xd
DalilaLizarela98: yo ya Ise todo ✌️te paso ??
Patopie: si psl xd
Patopie: voy a hacer uan pregunta de eso
Patopie: hago otra pregunta xd ???
DalilaLizarela98: si porfa y te paso
Patopie: hay hice la pregunta
Preguntas similares