• Asignatura: Castellano
  • Autor: isabelitaramirez962
  • hace 4 años

ME AYUDAN A ENCONTRAR ESTOS PORFAVOOR LES DARE CORONA.. Este es el texto
ÑA GUÁPA HA IMÉNA

Ombyatyva'ekue: Natalia de Canese ha Feliciano Acosta.

Ña guapa ndajeko kuñakarai katupyry; Ñandejára oity ko'ë ha omba'apóva. Omongakuaa

kure, omandi¡o kyty ha oaramirõapo. Iména katu ndaje aipo Tekorei ruvicha.

Hembireko omba¡apo aja ha¡e ojepyso puku tupápe oñemboyvytu. Peteï ko'ëme

Ña guapa oñembosako'i ohóvo távape oñemu iñaramirõre ha hepykuére ojoguávo

kurera'y omyengovia potágui hymba kure kyra iguaiguímava ohóvo.

Aníke rehechagi ñane rymba aha aja. Aju rire jajúkata. Ejerékena hese he'i iménape.

Osë oho ha Tekorei ndohejái hupa. Aremi rire opu'ã ojepyso pyso ha oñemboja kure

rendápe. Oma'ë ñembyasy hese ha he'i chupe:

- Oiméne niko rehechasete nde rapichakuérape. Ñamanombotarõ ndaje japorohechaséva.

Tapoína ndehegui ha tereho ejehechaukami upérupi. Rehosépa oporandu.

- U'ü, ombohovái kure.

- Eha'arõke, taha upéicharõ taru ndéve che rembireko namichaï, ikuãirü ha ijao romenda

ramo guare.

- U'ü, omoñéi.
Ne'irãmirõ çuarã isái veve vevéma kure ohóvo.

- Eju voimíkena osapukái Tekorei ha opyta oma'ë hese okañy meve.

Upéi ojere ombokua eíra ryru ha oñeno yvýpe oisyryku. Hyguatã porã rire ojeporeka aramirõre

omo'ãpotávo hembiapo vaikue.

Ryguasu kuru ohechávo eíra aramirõre oheja hupa ha ona hese, ojajuvyso vyso jepi hína. Tekorei ohechá-

vo upéva ipochyeterei, ojajuvoka ryguasu kurúpe ha omombo hetekue mombyry porã.

- Ndeee! Oñemondýi oñembojerévo ohecha ryguasu rupa igueropáta niko ko'ã tupi'a opyta rei

ramo he'i, oñemombo hi'ári ha ojokapaite.

Upe javete ty'aivu reheve oguahë oúvo hembireko kure ra'ymi ijyvaguýpe.

- Moõpa reime?... oñe'ë hatã.

- Klo, klo, klo ombohovái ryguasu kuru rupa guive.

- Mba'e piko che karaimi rejapo upépe?

- Ha ryguasu kuru niko oheja hupa ha ani igueropa oñeno'aína hi'ári.

- Nde ahëme guare, mba'ére oheja hupa katu piko?

Tesay pororo rehevéma Ña guapa. Sarambi niko rejapo, rejuka ryguasu kuru, reñohëmba eíra ha aramirõ.

Epu'ã upégui pya'e, jaha jajuka ñane rymba kure mba'e.

- Oime niko apoimi'angakuri chugui. Ohomi haçua ohecha iñirünguérape. Ha'e jey jey kuri chupe

ou voimi haçua ha ne'irã gueteri ojerehína.

- Ha che ména! Araka'e piko nerembiapo porãmíta, eguata chéve jaha jaheka.

Oñomoirü hikuái ha oikundaha tape. Oike ka'aguýre ha márõpa ojuhu hymba kure kyra.

Juku'a pópe ojupi yvyty ru'ãre ha mamópa.

Upeichaháguinte Tekorei osapukái hembirekópe:

- Mamóiko reime?

- Aha'aína.

- Pya'éna eju, pya'éna

- Rejuhu mba'éiko?
Eju pya'e katúna.

Tesajeka guasúpe oñemboja hembireko hendápe.

- Ema'ëmína.

Mávaiko oimo'ãta ko'ãva nde, he'i Tekorei

- Mba'éiko?

- Ha mba'éicha ahëpa jagua okaka ko karaguata ratïre.

Ña Guapa ongyryry pochýgui ohendúvo vyrorei. Oma'ë hapykuerére.

Ojepy'amongeta sapy'ami ha oguejy kirïrïhápe oñeha'ã jeývo omongyra ikurera'y ojoguava'ekue
urgenteee pliiis​

Adjuntos:

Respuestas

Respuesta dada por: robertoyanchapaxi38
3

Respuesta:se

Explicación:

Es terco arman palo voladora mp48


isabelitaramirez962: hee bueno
Preguntas similares