• Asignatura: Castellano
  • Autor: natalia202057
  • hace 5 años

5. Egũ enohẽ jehaipýgui ñe’ẽjoaju ojejuhuhápe ko’ã sa’y:
▪ Sa’yju: ▪ Morotĩ: ▪ Hovyũ: ▪ Hovy:
6. Ehai ñe’ẽjoaju ykére mba’e ñe’ẽtemiandúpa oguereko:
Omoĩ hakã charáre peteĩ hópo hovy._______________________
7. Ehai ñe’ẽtevatee térã ñe’ẽtéva tekome’ẽva:
▪ .......................................... ▪ ............................................
8. Ehai mba’e temiandúpa heñói nde rekovépe ogũ ahẽvo arapoty. Eipuru hekoitépe
ñe’ẽtévatee ha ñe’ẽtéva tekome’ẽva:
________________________________________

Adjuntos:

Respuestas

Respuesta dada por: josemariasgg45
9

Respuesta:

sa'yju: amarillo / morotî: blanco / Hovyû: verde/ Hovy: azul

Explicación:

de nada :b


farinayanina72: No es así jajajaja
josemariasgg45: tembo la erea
evelynbeatris12: Esta mal ese
evelynbeatris12: Tenias que poner una imagen sensorial
catherinebelenuwu: en el 6 lo que habla de las imágenes sensoriales
Rociogomez2005: •Sa’yju: Azul: Ara rogueky.
•Morotī:Blanco: Chiato.
•Hovyū: Azulado: Pakova roguekuera.
•Hovy: Roky.
azcm985: gracias Rociogomez2005
azcm985: HOVY: ES AZUL SA'YJU: ES AMARILLO
Respuesta dada por: heizzzzzen
6

Respuesta:

4.2. Moñe’ẽrã ojehai:  

a-  Ñe’ẽrysýipe.  En poesía

ã-  Haipyvópe.  En párrafos

ch- Ñomongetápe.  En diálogo

4.5. Ehai ñe’ẽnguérape: Escribe

a- He’isejojáva  sinónimos

• omboaperera: aperera esparcido, desparramado, desigual, (desparramado) omosarambi

• omaña: MIRA - VE ohecha  MIRA - VE

ã- He’iseavýva  antónimos

• pyahu:  Nuevo – Viejo tuja

• okakuaa:  Crecen- mueren Omanó

5. Eg̃uenohẽ jehaipýgui ñe’ẽjoaju ojejuhuhápe ko’ã sa’y:  

▪ Sa’yju: Upévare araroguekúipe omboaperera yvýpe hoguekuéra isa’yjupáva.

▪ Morotĩ:  

▪ Hovyũ: katu okora’i hovyũ

▪ Hovy: omoĩ hakã charáre peteĩ hópo hovy

6. Ehai ñe’ẽjoaju ykére mba’e ñe’ẽtemiandúpa oguereko:   TEMIANDU (sentido)

Omoĩ hakã charáre peteĩ hópo hovy._ . Temiandú jehecháva (imagen visual).

7. ñe’ẽtéva tekome’ẽva:hyakuã  ▪ hague’íva  ▪ hatĩmbáva  ▪ iporã

ñe’ẽtevatee: ▪ oañuã

▪ omaña

▪ ojerure

▪ apuka

Explicación:

7. ñe’ẽtévatee tekome’ẽva verbos atributivos.)vienen del sustantivo o el adjetivo usan pronombres pegados al verbo CHE-NDE-HA´E (YO TU EL) ÑANDE – ORE- PEI- HA´EKUÉRA (NOSOTROS- VOSOTROS- USTEDES - ELLOS

ñe’ẽtevatee (verbos activos comienzan con a - re – o – ja/ña – ro – pe)

Preguntas similares