• Asignatura: Castellano
  • Autor: ChristopherUgarte
  • hace 6 años

“Ña Guápa ha iména”

Ña Guápa ñandeko kuñakarai katupyry: Ñandejára oity ko’ê ha omba’apóva.

Omongakuaa kure, omandi’okyty, oaramirõ apo. Iména katu ndaje aipo tekorei ruvicha.

Hembireko omba’apo aja ha’e ojepyso puku tupápe oñemboyvytu. Peteî ko’ême Ña Guápa

oñembosako’i ohóvo távape oñemu iñaramirõre ha hepykuére ojoguávo kurera’y

omyengovia potágui hymba kure içuaiçuímava ohóvo.

–Aníke rehechagi ñane rymba aha aja. Aju rire jajukáta. Ejerékena hese he’i iménape.

Osê oho ha tekorei ndohejái hupa. Aremi rire opu’â ojepysopyso ha oñemboja kure

rendápe. Oma’ê ñembyasy hese ha he’i chupe:

–Oiméne niko rehechasete nde rapichakuérape. Ñamanombotárõ ndaje

japorohechaséva. Tapoína ndehegui ha tereho ejechaukami upe rupi, rehosépa–oporandu.

–¡Û, û! –ombohovái kure.

–Eha’arõke, taha upéicharõ taru ndéve che rembireko namichâi, ikuâirũ ha ijao

romendaramo guare. –¡Û, û! –omoneî.

Ne’irâmirõ çuarâ isái vevevevéma kure ohóvo.

–Eju voimíkena osapukái tekorei ha opyta oma’ê hese okañy meve.

Upéi ojere ombokua eíra ryru ha oñeno iguýpe oisyryku. Hyçuatâ porâ rire ojeporeka

aramirõre omo’âpotávo hembiapovaikue. Ryguasu kuru ohechávo eíra aramirõre oheja

hupa ha ona hese, ojajuvysovyso jepi hese. Tekorei ohechávo upéva ipochyeterei,

ojajuvoka ryguasu kurúpe ha omombo hetekue mombyry porâ.

–¡Ndeee! –oñemondýi oñembojerévo ohecha ryguasu rupa.

–Igueropáta niko ko’â tupi’a opytareíramo. –He’i, oñemombóvo hi’ári ha ojokapaite.

Upe javete ty’aivu reheve oçuahê oúvo hembireko kurera’ymi ijyvaguýpe. –¡Moõpa

reime...Oñe’ê hatâ.

–¡Klo, klo, klo! –ombohovái ryguasu kuru rupa guive.

—Mba’e piko, che karaimi, rejapo upépe.

Ha ryguasu kuru niko oheja hupa ha ani haçua igueropa añeno’aína hi’ári.

—Nde ahême guare, mba’e oheja hupa katu piko. —Tesay pororo rehevéma Ña Guápa.
—Sarambi niko rejapo, rejuka ryguasu kuru, reñohemba eíra ha aramirõ. Epu’â upégui

pya’e. Jaha jajuka ñane rymba kure mba’e.

—Oime niko apoimi’angakuri chugui.

—Ha mba’upe piko repoi chugui.

—Ohomi haçua ohecha iñirûnguérape. Ha’e jeyjey kuri chupe ou voimi haçua ha ne’írâ

gueteri ojerehína. —¡Ha che ména! Araka’e piko nerembiapo porâmíta, eguata chéve jaha

jaheka.

Oñomoirû hikuái ha oikundaha tape. Oike ka’aguýre ha mamópa ojuhu hymba kure

kyra. Juku’a pópe ojupi yvyty ru’âre.

Upeichaháguinte tekorei osapukái hembirekópe:

—Mamóiko reime.

—Aha’aína.

—Pya’éna eju, pya’éna.

—Rejuhu mba’éiko.

—Eju pya’ekatuna.

Tesajeka guasúpe oñemboja hembireko hendápe.

—Ema’êmína, mávapiko oimo’âta ko’âva nde.

—Mba’éiko.

—Ha mba’éicha ahêpa jagua okaka ko karaguata ratîre.

Ña Guápa ongyryry pochýgui ohendúvo vyrorei, oma’ê hapykuerére. Ojepy’amongeta

sapy’ami ha oguejy kirirîháme oñeha’â jeývo omongyra ikurera’y ojoguava’ekue.

1. )Embohovái porã ko’ã porandu

1.1. Mávaguipa oñe’ê mombe’urã.


1.2. Mba’épa ojapo Ña Guápa opa ára.


1.3. Rehechávapa reikoha rupi ko kuñakaraichagua.


1.4. Mba’éichapa pe iména rekove.


1.5. Pe kuimba’e piko oiméne hasy térã ate’ỹguirei nomba’apói. Mba’érepa.


1.6. Ikatúramo reñe’ẽ Ña Guapa ndive, mba’épa eréne chupe reipytyvõ haçua.​


ChristopherUgarte: dioa,meresco premio por el comentario mas laergo de brainly xd
yamila07villalba: Alguien ya hizo el resumen del texto?
yamila07villalba: Si pueden poner acá xfa

Respuestas

Respuesta dada por: daniaguilerar2
62

Respuesta:

1.1• oñe'e Ña Guapa ha imenare

1.2•Omongakuaa kure, omandi’okyty, oaramirõ apo. Iména katu ndaje aipo tekorei ruvicha.

1.3•ahechama pe kuñakaraichagua oikoha imenare

1.4•ha’e ojepyso puku tupápe oñemboyvytu

1.5•Ate'ygui nomba'aposei oñe mbokaigue . Iména katu ndaje aipo tekorei ruvicha.

1.6• ha'eta chupe amba'apota ha aipytyvota chupe oikotevevape

Explicación:

Ponme la mejor respuesta si te e ayudado y si esta solo modifiquen lo gracias


ChristopherUgarte: okey gracias,aqui espero lo demas
yamila07villalba: Gracias
LucasTOP: gracias amiga/o
Respuesta dada por: rosaeloida
18

Respuesta:

PONGAN MEJOR RESPUESTA POR FAVOR Y SIGANME

Adjuntos:
Preguntas similares